Koľko sme ako národ mohli ušetriť keby výstavba tunela netrvala 27 rokov, ale stihli by sme ju za 10?
Čas na ceste (v hodinách)
0 rokov
Palivo (v litroch)
0× Plavecký bazén v Žiline
CO₂ (v tonách)
Zhorenie 0 dubových stromov
Peniaze (EUR)
0.0% rozpočtu mesta Žilina v roku 2024
Sú to úspory, ktoré sme ako účastníci dopravy pod Strečnom mohli dokopy ušetriť, keby stavba tunela Višňové netrvala 27 rokov. Tunel Višňové skráti cestu zo Žiliny do Martina (a naopak) o 7,87 km, čo je približne 15 minút jazdy a približne pol litra paliva. Je to jeden z najfrekventovanejších dopravných úsekov na Slovensku, ktorým každodenne prejdú desaťtisíce áut. Zároveň je to jeden z najnebezpečnejších dopravných úsekov, v ktorom každoročne prichádzajú o život účastníci dopravnej premávky a veľmi často sa tu vytvárajú dopravné zápchy, špeciálne v časoch dopravnej špičky, keď veľká časť Slovenska cestuje z východu na západ alebo naopak.
Tieto čísla aktívne bežia a zastavíme ich v momente, keď sa tunel otvorí pre verejnosť.
Tieto čísla sú počítané na základe priemerov dennej dopravnej intenzity, získanách z prieskumov vykonávaných Slovenskou správou ciest. Za začiatok výstavby berieme rok 1998 a prvé poklepanie základného kameňa. Z výpočtov sme odpustili sme prvých 10 rokov, ktoré považujeme za dostatočné pre výstavbu 5-kilometrového tunelového úseku, a teda úspory sa začínajú napočítavať až od roku 2008.
Každé vozidlo, ktoré prejde úsekom pod Strečnom, stratí približne 15 minút kvôli dlhšej trase bez tunela. To sa môže zdať ako málo, ale keď to vynásobíme počtom vozidiel za celý rok, výsledné číslo je ohromujúce.
Ako to počítame? Vezmeme ročný priemer dennej intenzity (RPDI) – napríklad v roku 2024 prešlo denne priemerne 25 325 áut. Vynásobíme 365 dňami v roku, čo nám dá približne 9,2 milióna áut za rok. Každé jedno z nich stratilo 15 minút, čo je dokopy 2,3 milióna hodín strateného času ročne.
Od roku 2008, keď mal byť tunel podľa rozumného harmonogramu už dokončený, sa takto nakopili milióny hodín, čo predstavuje tisíce rokov ľudského života strávených zbytočne na ceste. Čas, ktorý mohli ľudia stráviť s rodinou, pri práci, alebo oddychu.
Dlhšia trasa o 7,87 kilometra znamená, že každé vozidlo spotrebuje navyše približne pol litra paliva. Pri priemernej spotrebe áut na slovenských cestách to vychádza celkom presne.
Ako to počítame? Pri dennom priemere 25 325 áut je to 12 662 litrov denne. Ročne to predstavuje 4,6 milióna litrov zbytočne spáleného paliva. Od roku 2008 do dnes je to kumulatívne viac ako 81 miliónov litrov.
Pre predstavu: Plavecký bazén v Žiline má objem približne 30 miliónov litrov. Zbytočne spálené palivo by naplnilo tento plavecký bazén viac ako 27-krát. Je to obrovské množstvo fosílnych palív, ktoré sme mohli ušetriť a použiť zmysluplnejšie.
Každý spálený liter paliva produkuje približne 2,5 kg CO₂. Keďže každé vozidlo spotrebuje navyše pol litra paliva, znamená to 1,2575 kg CO₂ navyše na jedno auto.
Ako to počítame? Pri súčasnom dennom priemere 25 325 áut je to približne 32 ton CO₂ denne. Ročne to predstavuje 11 600 ton a od roku 2008 celkovo viac ako 204 000 ton CO₂ zbytočne vypustených do ovzdušia.
Pre predstavu: Jeden dospelý dub dokáže absorbovať približne 22 kg CO₂ ročne. Na neutralizáciu našich zbytočných emisií by musel rásť les s približne 6 800 dubmi každý rok. Alebo to môžeme vidieť opačne – je to, akoby každý rok zhorel les s tisíckami stromov, len kvôli tomu, že tunel nebol dokončený včas.
Náklady na palivo sú jednou z najväčších položiek v rodinnom rozpočte motoristov. Pri výpočte berieme do úvahy historické, priemerná ceny paliva pre každý rok, tie sa menili od 1,10 € v roku 2009 až po 1,71 € v roku 2022.
Ako to počítame? Pri spotrebe 0,5 litra navyše na vozidlo a aktuálnej cene približne 1,51 €/liter každé auto minie navyše 0,76 €. Pri 25 325 autách denne je to 19 247 € denne, čo predstavuje 7 miliónov eur ročne.
Od roku 2008 sme takto zbytočne minuli viac ako 109 miliónov eur. Pre porovnanie: ročný rozpočet mesta Žilina v roku 2024 bol 122 miliónov eur. To znamená, že za 27 rokov omeškania sme zbytočne stratili takmer celý ročný rozpočet krajského mesta.
Tak toto je pre všetkých vás, čo máte radi čísla a chcete si overiť naše výpočty. A hej, ak nájdete chybu, pošlite mi ju do správy, rád ju opravím.
Na výpočet potrebujeme vedieť, koľko áut prejde priemerne každý deň popod Strečno. Našťastie Slovenská správa ciest vykonáva pravidelné štúdie a verejne ich zverejňuje na svojej stránke. To je taký ten deň, keď vidíte popri ceste stáť študentov v reflexných vestách a robiť čiarky do zošita, keď okolo nich preletíte.
To, čo zistia, je takzvané RPDI (Ročný priemer dennej intenzity) – základný ukazovateľ používaný v cestnej doprave na vyjadrenie priemernej dennej intenzity dopravy na konkrétnom úseku komunikácie počas celého roka.
Čo presne RPDI vyjadruje?
Slovenská správa ciest vykonala takéto merania v rokoch 2005, 2010, 2018 a 2022:
Číslo nášho úseku je 90118 – úsek od Strečna po Vrútky. Teda len počet vozidiel, ktoré určite prechádzajú úsekom, ktorý tunel skráti, a neodbočia napríklad do Strečna v smere od Žiliny.
V našich výpočtoch berieme čísla z posledného merania pred daným rokom. Napríklad: začíname rokom 2008, takže pre roky 2008 a 2009 používame RPDI z merania v roku 2005, na roky 2010 až 2017 používame dáta z merania v roku 2010, roky 2018–2021 sú RPDI z 2018 a od roku 2022 až po dnes máme čísla z merania v roku 2022. Keďže slovenská ekonomika každý rok rastie, je takéto použitie čísel čo najbližšie k realite na cestách. Uvedomujeme si, že ekonomika a aj doprava v rokoch COVIDu bola znížená, ale tento fakt ignorujeme, keďže presné čísla neexistujú a náš najbližší zdroj je z roku 2018.
Pri výpočte finančných strát používame historické ceny paliva zo Štatistického úradu SR. Ceny sa menili v závislosti od globálneho vývoja cien ropy – od najnižších 1,10 € za liter v roku 2009 až po rekordných 1,71 € v roku 2022.
V posledných rokoch vnímame nárast negativity spojenej so slovom progres. Slovo progres ale znamená pokrok a jeho opakom je stagnácia. Stagnovať v dnešnej dobe znamená ísť dozadu.
Projekt tunela Višňové je učebnicovým príkladom toho, ako stagnácia stavby relatívne krátkeho tunelového úseku stojí národ čas, peniaze na spálené palivo a s tým spojené znečistenie prostredia tonami zbytočne vypusteného CO₂.
Naším cieľom je na tento problém poukázať a zamyslieť sa, aký dopad má 27 rokov stagnácie na naše peňaženky a životné prostredie – koľko sme ako národ mohli ušetriť, keby sme si zvolili pokrok a nie stagnáciu, a za našou voľbou si aj stáli.
Je ťažké poukázať na jediný dôvod, ktorý zapríčinil, že výstavba trvá 27 rokov, a zároveň veríme, že namiesto poukazovania prstom na vinníkov je dôležitejšie zamerať sa na budúcnosť a zabrániť, aby sa takéto chyby opakovali.
Preto považujeme za dôležité podporovať organizácie ako Zastavme korupciu (zastavmekorupciu.sk) alebo Amnesty International Slovensko (amnesty.sk), ktorých náplňou práce je poukazovať na korupciu a tým jej včas brániť a podporovať nezávislú žurnalistiku, napríklad portály SME (sme.sk) alebo Aktuality (aktuality.sk), ktorých redaktorky a redaktori robia investigatívu vďaka ktorej sa verejnosť dozvedá o stave kaúz.